Hrebienok

Je veľmi ľahkou túrou vhodnou aj pre menšie deti. Začíname v Starom Smokovci (1010 m n.m.) pri Grandhoteli. Zelená turistická značka je asfaltová cesta, ktorú hojne využívajú cyklisti a hostia hotela. V zimnom období ponúka táto trasa nevšedný zážitok v podobe umelo osvetlenej sánkarskej dráhy s dĺžkou vyše 2000 metrov.

Stúpanie je pomerne konštantné. Po ľavej strane vidno koľaje ozubnicovej lanovky, občas vás minie aj vagónik idúci hore alebo dole. Nad automatickou výhybkou (miestom, kde sa vagóniky vyhýbajú) sa časť trasy na chvíľu vyrovná.

Ale je to len predzvesť posledného stúpania. V predposlednej zákrute už vidno hornú stanicu lanovky aj lyžiarsky svah. Cesta však ide trošku okolo. Po pravej ruke budete mať aj chodníček ku Bílikovej chate, ktorá je skutočne na skok.

Po štyridsiatich piatich minútach sa vám z Hrebienka otvorí výhľad do Popradskej kotliny. Cesta späť je možná len po rovnakej trase. V Smokovci budete po pol hodine.

Popradské pleso

Začíname od električkovej zastávky Popradské pleso(1280m n.m.). Pri zastávke je veľké parkovisko. V celej dĺžke pôjdeme po asfaltovej ceste, ktorá je zároveň jednou z cyklotrás v Tatrách. Dávajte preto pozor, niektoré úseky sú veľmi strmé a nie veľmi prehľadné, cyklisti tam však aj tak jazdia pomerne rýchlo.

Modrá značka začína pomerne prudko – niekoľkými strmšími stúpaniami. Približne po tridsiatich minútach sa pred vami otvorí prvá zaujímavá vyhliadka v sérii zákrut. Na tomto mieste si môžete dať prestávku.

Máte totiž už väčšinu stúpania za sebou. Odtiaľto je to už len prechádzka len s nepatrným stúpaním. Čím viac vchádzate do Mengusovskej doliny, tým je uchvacujúcejšia okolitá scenéria.

Tesne pod Popradským plesom je ešte jedno miesto na oddych, nachádza sa však už len pár minút od chaty, preto sa nemusíte zdržiavať a pokračujte ďalej.

V závere cesta čiastočne obchádza pleso, ktoré už vidíte pomedzi stromy. Posledné stúpania, klesanie a po hodine a dvadsiatich minútach stojíte pred vchodom do chaty na Popradskom plese (1494 m n.m.).

Zdatným turistom sa otvárajú dve možnosti: Ostrva (1979,5 m n.m.) alebo Rysy (2498,7 m n.m.). Len polhodinku cesty od Popradského plesa sa však nachádza Symbolický cintorín, ku ktorému sa dostaneme po žltej turistickej značke. Z neho sa môžeme krátkou cestičkou vrátiť späť na modrú značku, ktorou sa dostaneme na zastávku električky približne po hodine cesty.

Skalnaté pleso

Z Tatranskej Lomnice (850m n.m.) na Skalnaté pleso (1751 m n.m.) sa dá dostať kabínkovou lanovkou alebo pešo za menej ako 2,5 hodiny. Napriek tomu je výstup nenáročný, vhodný aj pre rodiny s menšími deťmi.

Trasa má dva možné začiatky – od Grandhotela po zelenej značke, alebo spod stanice kabínkovej lanovky po modrej značke. Je kvalitnejšia a suchšia. Dá sa ísť lesom alebo po asfaltovej ceste až na medzistanicu lanovky. Táto časť zaberie asi 45 minút.

Zo Štartu môžete pokračovať po modrej značke cez Malú Svišťovku. Tento okruh je síce zaujímavý, ale pomerne náročný a zdĺhavý. Chodník spočiatku vedie cez lesný porast, ktorý neskôr ustúpi skalám. Na Skalnaté pleso touto trasou dorazíte asi po troch hodinách.

Schodnejšia je zelená trasa – popod lanovku. Skalnato-trávnatý a neskôr iba skalnatý chodník je strmší, ale oveľa kratší.

Ak sa obzriete nad zjazdovkou Čučoriedky, už sa vám otvorí výhľad do doliny. Po 1,5 hodine budete stáť na Skalnatom plese v nadmorskej výške 1751 m.

Späť sa môžete vrátiť do Tatranskej Lomnice po rovnakej trase – najprv po zelenej a neskôr po modrej značke za 1,5 hodiny.

Veľmi zaujímavým okruhom je však cesta späť po Tatranskej magistrále. Po červenej hneď prídete ku Skalnatej chate. Cesta je kamenitá, ale pomerne kvalitná. Sústavne klesá, preto je možné postupovať rýchlo. Po 50 minútach budete stáť na Lomnickej vyhliadke, pričom sa vám otvorí krásny výhľad na Slavkovský štít. Tu sa chodník zahýba a po 15 minútach vás privedie na Zamkovského chatu (1475m n.m.).

Schádzame naďalej červenou trasou okolo Obrovského vodopádu na Starolesniansku poľanu, kde sa môžete zastaviť na Rainerovej chate. Unavení sa môžu rozhodnúť výlet zakončiť zjazdom pozemnou lanovkou z Hrebienka, kto však vládze, by si nemal nechať ujsť vodopády na Studenom potoku (žltá značka).

Od Rainerovej chaty sa ku kaskádam vodopádov dostanete za 15 minút. Popri potoku neustále v lesnom teréne schádzate. Po hodine a pätnástich minútach vyjdete na chodník v Tatranskej Lesnej. Odtiaľ je do Tatranskej Lomnice ešte 30 minút pešo, po asfaltovom chodníčku, alebo pár minút autobusom či električkou.

Sliezky dom

Na brehu Velického plesa v nadmorskej výške 1670 metrov je najväčší horský hotel vo Vysokých Tatrách – Sliezky dom. Dostať sa k nemu je možné po Tatranskej magistrále (červená turistická značka), zo Starého Smokovca (žltá turistická značka) a z Tatranskej Polianky (zelená turistická značka).

Z Tatranskej Polianky (1005 m n.m.) vedie najstrmšia, no zároveň aj najkratšia trasa. Nie je vhodná pre malé deti, aj keď je možné v celom úseku ísť po asfaltovej ceste. Zelená turistická značka túto cestu sčasti kopíruje a je len na vašom rozhodnutí, či dáte prednosť asfaltovej ceste alebo lesnému a sčasti skalnatému chodníku.

Cesta vedie okolo liečebného ústavu, stúpame po asfaltke, ale po chvíli máme možnosť ísť cez les. Nejedná sa o neregulárnu skratku, ale o turistický chodník. Serpentínová asfaltka je totiž dlhšia ako turistický chodník a preto odporúčam využiť každú skratku.

Po hodine sa dostaneme na Rázcestie na Velickom moste, čo je príhodné miesto na oddych. Tu sa však musíme definitívne rozhodnúť, či pôjdeme asfaltkou (odmení sa viacerými peknými výhľadmi) alebo po zelenej turistickej značke, ktorou prídeme do cieľa o 15 minút skôr.

V závere sa stúpanie zmierni. Sliezky dom je dôležitým východzím miestom pre ďalšie túry: na Gerlachovský štít (2654,6 m n.m.), Poľský hrebeň (2199,6 m n.m.) a Východnú Vysokú (2428,6 m n.m.).

Cesta späť je možná viacerými trasami, podľa toho kde chceme túru zakončiť. Do Tatranskej Polianky zídeme za hodinu a pol, trošku dlhšie sú trasy do Starého Smokovca alebo na Hrebienok.

Solisko

Túra na veľmi príťažlivú Chatu pod Soliskom(1840m n.m.) sa začína na Štrbskom Plese (1355 m n.m.). Ak nemáme záujem využiť sedačkovú lanovku Solisko Expres, ponúka sa peší výstup po modrej turistickej značke.

Väčšina krokov však skôr ako k jazeru, kde modrá značka začína, smeruje k areálu hotela FIS a údolnej stanici sedačkovej lanovky. Odtiaľ je možné napojiť sa po krátkom traverze na túto trasu. V zimnej sezóne tento postup využívajú početní skialpinisti.

Podklad je trávnato-kamenistý, vo vrchnej časti sú z kameňov akoby vytvorené schodíky. Už od prvých krokov je cieľ na dohľad, nedajte sa však pomýliť. Údaj v mape – poldruha hodiny je pomerne presný.

Z 1840 metrovej výšky na západnom okraji Vysokých Tatier sa naskytá nádherný výhľad na Popradskú a Liptovskú kotlinu. Výnimočne krásny z tohto miesta je pohľad na Kriváň. Na druhej strane vidno Patriu, Malú Baštu, Prednú Baštu a Satan.

Kto chce, môže od chaty pokračovať po červenej značke až na vrchol Predného Soliska (2117,2m n.m.). Výstup trvá približne hodinu. Cesta je kamenistá, ale pomerne kvalitná a dobre značená. Nebýva problém ani v zimnom období. Z vrcholu je pozoruhodný pohľad do Furkotskej a Mlynickej doliny.

Cesta späť je možná len po tej istej trase. Z vrcholu k chate približne 30 minút, z chaty na Štrbské Pleso čosi vyše hodiny. Mimo sezónnej uzávery je možná cesta aj cez Furkostskú dolinu po žltej a červenej značke.

Zelené pleso

Zelené pleso (1551 m n.m.) patrí medzi najkrajšie plesá v Tatrách. Na brehu stojí Chata pri Zelenom plese, kde možno nájsť oddych aj občerstvenie. Trasa je strednej náročnosti, no je pomerne dlhá.

Popíšme si najprv klasickú cestu z autobusovej zastávky Biela voda (920 m n.m.). Žltá značka vedie cez les po kamenistej, no pomerne kvalitnej ceste. V miestach, kde sa priblíži k potoku Kežmarská Biela voda začínajú prvé prudšie stúpania. Po prechode cez mostík ostáva len niekoľko sto metrov k Šalviovému prameňu. Za nami je približne hodina cesty.

Po krátkom oddychu na lavičkách vchádzame opäť do lesa. Povrch je zložený z väčších kameňov, treba dávať pozor na to, kam kladieme nohy. Po silnejších dažďoch býva aj mokrý. Po desiatich minútach uvidíme chodník, ktorý vedie od Malej Svišťovky, my však pôjdeme vľavo stále podľa žltej turistickej značky.

Prostredný úsek je najnáročnejší. Serpentínové stúpanie dá zabrať. Netrvá však dlho, po jeho prekonaní sa stúpanie zmierni a povrch zlepší.

Záverečný úsek vedie popri potoku, ktorý vyteká zo Zeleného plesa. V týchto miestach býva mokrejšie. Povrch je tvorený pieskom a kameňmi, po pravej ruke už vidno Belianske Tatry. Zelené pleso je vzdialené už len niekoľko desiatok minút. Chatu zbadáte až za jedným z mnohých ohybov. Od Šalviového prameňa na Chatu pri Zelenom plese je to hodina a päťdesiat minút.

Ocitnete sa v obklopení vrchov (po ľavej ruke Veľká Svišťovka, pred vami Jastrabia veža a kúsok ďalej nezameniteľný Jahňací štít). Najvýhodnejšia cesta späť je po žltej značke, ale zaujímavé sú aj ďalšie trasy. Na autobusovú zastávku sa dostanete zhruba po dvoch hodinách.

Veľmi dobre sa schádza do Tatranskej Lomnice. Pamätáte sa na odbočku nad Šalviovým prameňom? Je to zelená turistická značka, ktorá vás privedie na chodník pod Malou Svišťovkou. Turistická značka je modrá. Prostredie je lesné, podklad rôzny. Schodnosť sťažujú najmä všadeprítomné korene stromov.

Po čosi vyše hodine sa dostane na medzistanicu kabínkovej lanovky Štart. Odtiaľ pokračujeme po asfaltke alebo lesnom chodníčku do Tatranskej Lomnice (30 minút).

Inú možnosť zakončiť túru v Tatranských Matliaroch poskytuje chodník pod Šalviovým prameňom. Po modrej turistickej značke sa cez les dostaneme ku hotelom zhruba po štyridsiatich minútach cesty.

Zelené pleso chata